Z hľadiska vplyvu na ľudské zdravie sa ako najpodstatnejšia ukazuje kvalita vzduchu.
V snahe o znižovanie potreby energie na vykurovanie sa dnes venuje veľká pozornosť stavbe budov s kvalitnými izoláciami, oknami a vysokej vzduchotesnosti. Najmä u starších stavieb, kde komplexná rekonštrukcia predstavuje pomerne vysokú investíciu, dochádza k čiastkovým riešeniam, napríklad len k výmene okien.
Dnes bežne ponúkané okná majú významne lepšie parametre, a to hlavne súčiniteľ prechodu tepla a nízku hodnotu škárovej prievzdušnosti, ktorá je zodpovedná za infiltráciu vzduchu. V takýchto objektoch dochádza často k rapídnemu zhoršovaniu kvality vnútorného prostredia a vzniku pliesní, vzhľadom na nedostatočnú výmenu vzduchu.
Kvalita vnútorného prostredia je charakterizovaná viacerými zložkami, ktoré zodpovedajú za stav tepelnej pohody a kvalitu vzduchu v interiéri.
Kritériá hodnotenia vnútorného prostredia
Ako exaktne merateľná hodnota a kritérium sa všeobecne udáva koncentrácia 0,10 % CO2 (Pettenkoferovo kritérium) a pre odstránenie pocitu vydýchaného vzduchu z produkcie telesných odorov potom dokonca 0,07 % CO2 (tj. 700 ppm = 1 300 mg/m3).
Zásadným spôsobom možno kvalitu odorovej mikroklímy v budovách ovplyvniť iba dostatočným prívodom čerstvého vzduchu. Základná a vo svete uznávaná hodnota intenzity vetrania se udáva 25 m3/hod čerstvého
vonkajšieho vzduchu na jednu osobu pre odvod bežných telesných odorov.
Požadovaný stav ovzdušia v interéri zabezpečuje vetrací systém v budove. Funkciou vetracieho systému je zabezpečiť spoľahlivé a hospodárne odvádzanie škodlivín z daného priestoru a tvorba požadovaného stavu ovzdušia v ňom.
PRIRODZENÉ A NÚTENÉ VETRANIE
Podľa toho, čím je pohyb vzduchu vyvolaný, rozdeľujeme vetranie na prirodzené a nútené.
Prirodzené vetranie spôsobujú rovnaké fyzikálne zákony, ako pohyb vzduchu v atmosfére – vietor. Prirodzený pohyb vzduchu vzniká v dôsledku pôsobenia gravitačných síl, spôsobených rozdielom hustoty vonkajšieho a vnútorného vzduchu, a tlakovými rozdielmi, ktoré vznikajú pri obtekaní budovy vetrom. Vzhľadom na to, že hustota vzduchu závisí od teploty, ktorá sa v exteriéri počas roka významne mení, mení sa aj prietok vzduchu. Preto je takýto systém najúčinnejší v zimnom období, kedy je rozdiel medzi teplotou vzduchu v interiéri a exteriéri najväčší. Najbežnejšie využitie prirodzeného vetrania je infiltrácia okennými špárami.
Ukazovateľom prestupu vzduchu cez okná a dvere je súčiniteľ špárovej prievzdušnosti, ktorý vyjadruje tok vzduchu v m3 za 1 sekundu, prúdiaci 1 metrom dĺžky otváravých špár okien a dverí, pri tlakovom rozdiele 1 Pa medzi oboma stranami konštrukcie. Pri súčasnej kvalite okien sa dá povedať, že nie je možné dosiahnuť ani hygienicky požadovanú minimálnu výmenu vzduchu n50=0,5/h, čo znamená výmena vzduchu v celej budove jeden krát za dve hodiny.
Zníženie strát vetraním môžeme dosiahnuť použitím riadeného vetrania s rekuperáciou tepla z odpadového vzduchu.